"Na Sicílii lidé s migranty žijí, a tak už pochopili, že ne všichni jsou chudí, ne všichni jsou kriminálníci, teroristé, špinaví a nemocní," píše přední slovenský novinář a spoluzakladatel Denníku N Tomáš Bella ve své reportáži o týdnu stráveném v italských uprchlických táborech.

Bellův text, který aktuálně patří na serveru Hospodářských novin k těm nejčtenějším, je podle jeho vlastních slov především o tom, proč jsou migranti obrovskou hrozbou pro evropskou civilizaci − pokud je nepřijmeme.

"Potkal jsem v životě mnoho muslimů, avšak nikoho, jehož cílem by byla islamizace světa a zavedení práva šaría. Tito lidé mají podle mé zkušenosti stejný zájem o islamizaci Evropy jako Slováci odcházející do Česka o to, aby Čechy přiměli konvertovat ke katolické víře," přirovnává Bella v on-line rozhovoru se čtenáři Hospodářských novin.

"Nemyslím, že jsou hrozbou pro naši kulturu. Myslím, že jsou naopak šancí na její obohacení, pokud dokážeme co nejvíce z nich integrovat," pokračuje.

"Jedna z věcí, kterou by nám tato krize mohla přinést, by mohl být realističtější pohled na rozdíl mezi tím, když si my stěžujeme, že "nemáme na děti a důchodce", a skutečnou chudobou i úplně jinou úrovní utrpení, které může na světě existovat," tvrdí.

Migranti, kteří přicházejí do Evropy, podle něj očekávají především bezpečnost a šanci pracovat, a to téměř za jakýchkoli podmínek.

Tomáš Bella odpovídal čtenářům HN v on-line rozhovoru.

Online rozhovor

Online rozhovor byl ukončen. Již nelze položit nový dotaz.
Stanislav
Rád bych se zeptal, zda se zjišťuje nějaká kvalifikace, to jest dosažené školní vzdělání a praxe.
Záleží, či hovoríme o imigračnej politike alebo azylovej procedúre. Napríklad Kanada má imigračnú politiku - systematicky boduje imigrantov a uprednostňuje vzdelanejších, ovládajúcich jazyk a podobne. Toto by podľa mňa malo robiť aj Česko alebo Slovensko a systematicky lákať trebárs sýrskych angličtinárov alebo ukrajinských programátorov alebo kohokoľvek si myslíme, že budeme v budúcnosti potrebovať, aby sa lepšie darilo našej ekonomike. V praxi ale takúto funkčnú imigračnú politiku v podstate nemáme. Úplne iná otázka je azylová procedúra - tu sme podľa medzinárodných dohovorov nútení skúmať len to, či je daný človek v ohrození, a ak je ohrozený, tak mu musíme pomôcť bez ohľadu na to, či má trebárs vysokú školu alebo nie.
Tomáš Bella
Aleš Žďárek
Dobrý den. Mám dotaz - co si myslíte o svobodě slova v ČR, kde se nejdříve informuje o tom, že ve Švédsku byli dva lidé zavražděni nožem v obchodním domě IKEA, a následně už se neinformuje o tom, kdo to spáchal, a musíte se to dozvídat z Facebooku a v jiných "novinách". Myslíte, že by to vyřešilo problém, kdyby noviny a hlavní zpravodajská média informovaly i o těchto aspektech migrantů? Že vezmou kudlu a jdou si občas někoho píchnout?
Myslím, že o trestných činoch páchaných migrantmi sa informuje rádovo viac, ako o trestných činoch páchaných miestnou populáciou, „pomáha“ tomu minimálne exotickosť ľudí a témy, keby tam aj nehrala rolu žiadna xenofóbia. A naozaj nemám pocit, že by bola núdza o spravodajské zdroje, ktoré vám veľmi radi prinesú prednostne práve takéto informácie, takže o vašu slobodu slova nemusíte mať obavy. Neexistuje ale žiadna štatistika, ktorá by ukazovala, že by imigranti spôsobovali viac problémov, ako porovnateľné sociálne skupiny ne-imigrantov.
Tomáš Bella
Jt
Nyní jste radikál, a jak píšete, budete pevně chytat za ramena toho, kdo má jiný názor na problém uprchlíků. Bude to stačit, nebo přitvrdíte?
Ak to nebude stačiť, tak môžem už len unfriendovať a blokovať na Facebooku :)
Tomáš Bella
mira
Dobrý den, jsem pro to pomoci lidem v nouzi, ale ne za cenu, že si je všechny nastěhujeme do Evropy. To by jich mohla být miliarda. Dle typů uprchlíků, které jste potkal, můžete říci, co by pomohlo uprchlíkům krom azylu v Evropě? (Nějaké ekonomické programy, vývoz demokracie, vojenské zásahy?) Díky. Fandím Denníku N.
Väčšina ľudí uteká, pretože v ich krajine je vojna alebo je inak priamo ohrozený ich život a zdravie (napr. násilie na miestnych úrovniach v zlyhávajúcich štátoch). Ako dosiahnuť, aby na svete neboli vojny, bohužiaľ, neviem. Keby si stredoeurópske krajiny začali aspoň plniť svoje minimálne medzinárodné záväzky, koľko majú ročne investovať do rozvojovej pomoci, bol by to určite celkom pekný prvý krok. Ale nemyslím, že si môžeme umyť ruky nad humanitárnou katastrofou tým, že si povieme, že lepšie by bolo riešiť problém tam, kde vznikol - bolo by, ale ak to nevieme, musíme ho riešiť inak, aj u nás, ak sa inak nedá.
Tomáš Bella
Zdeněk J.
Mnoho z těch lidí, kteří směřují z Afriky a z Asie do Evropy, jsou muslimové. Cílem muslimů je islamizace světa a zavedení barbarského "práva" šaría pro všechny lidi. Vy osobně také usilujete o islamizaci Evropy? Jste muslim?
Stretol som už v živote dosť moslimov, ale nikoho, koho cieľom by bola islamizácia sveta a zavedenie práva šarija. Čiže premisa vašej otázky je zjavne chybná. Títo ľudia majú podľa mojej skúsenosti v priemere rovnaký záujem o islamizáciu Európy, ako majú Slováci odchádzajúci do Čiech záujem na konvertovaní Čechov na katolíkov.
Tomáš Bella
R.
Dobrý den. Píšete, že se mají upřednostňovat vzdělaní imigranti. Není to tak trochu diskriminace? Jak by Vám bylo, kdybyste odněkud prchal a žádal o pomoc, a někdo by Vás poslal zpět jen proto, že třeba nemáte vzdělání? Neměla by ta kritéria být trochu lidštější?
Nie, to sú dve odlišné veci. Keby sme v imigračnej politike aktívne lákali ľudí z iných krajín, aby sa k nám presťahovali, vtedy si môžeme vyberať napríklad vzdelaných. Pri ľuďoch utekajúcich zo svojich krajín pred nebezpečenstvom a žiadajúcich nás o pomoc ich vzdelanie, samozrejme, nemá hrať žiadnu úlohu.
Tomáš Bella
Jiri
Dobrý večer, pane Bello, myslíte si, že uprchlíci jsou hrozbou evropské kultuře a jejím tradicím? Co opravdu očekávají od Evropské unie a co jim může unie nabídnout? Předem děkuji za Vaši odpověď.
Nemyslím, že sú hrozbou našej kultúre, myslím, že sú naopak šancou na jej obohatenie, ak čo najviac z nich dokážeme integrovať. Čo podľa mojej skúsenosti očakávajú sú bezpečnosť a šanca pracovať, takmer za akýchkoľvek podmienok. Určite je aj skupina, ktorá má nerealistické očakávania, najmä ohľadom práce, ktorú si tu dokážu nájsť. Európa by mohla určite urobiť viac v tom, ako bojovať proti pašerákom ľudí, ktorých v niektorých oblastiach Afriky, zdá sa, ľudí na emigráciu priamo nabádajú a sľubujú nerealistickú vysnívanú Európu.
Tomáš Bella
Milos
Není na děti, rodiny, ani důchodce, není na odpovídající zdravotní péči, silnice atd. Kdo bude život utečenců financovat? Že by zase střední třída a skrze inflaci a dluh i naše děti?
Jedna z vecí, ktorú by nám táto kríza mohla priniesť, by mohol byť realistickejší pohľad na rozdiel medzi tým, keď sa my sťažujeme, že "nemáme na deti a dôchodcov", a skutočnou chudobou a úplne inou úrovňou utrpenia, ktoré môže na svete existovať.
Tomáš Bella
Milos
Proč má problém s běženci řešit Evropa? Když viníkem jsou USA a vlády či junty v Africe a na Blízkém východě - ale ti mají hranice pro běžence zavřené!
Nebudem sa púšťať do politickej debaty o tom, kto môže trebárs za občiansku vojnu v Sýrii, ale ak máme pocit, že "to musíme riešiť my", je to príklad nášho prirodzene egocentrického vnímania sveta. Vo svete je momentálne 60 miliónov (!) utečencov a o absolútnu väčšinu z nich sa starajú krajiny oveľa chudobnejšie ako EÚ. Počet ľudí prichádzajúcich do Európy je dnes vyšší, ako bol v minulosti, ale je to absolútny zlomok oproti tomu, koľko zostáva v iných afrických krajinách, ktoré majú oveľa menej prostriedkov na riešenie problému. Takisto je to zlomok oproti počtu ľudí, ktorí prichádzajú ročne do USA.
Tomáš Bella
Filip
V minulotýždňovom Spiegeli je v rozhovor s Peterom Singerom, ktorý tvrdí, že imigranti, ktorí sa doplavia na lodi do Európy, by nemali mať prednosť v udeľovaní azylov pred ľuďmi, ktorí čakajú v Jordánsku a Libanone, len preto, že sa tu fyzicky doplavili. Ďalej v tom článku obhajuje aj prístup kritizovanej Austrálie a tvrdí, že Austrália všetkých ilegálnych utečencov posiela preč, ale zároveň prijíma aj imigrantov, ktorí majú pred svojim odchodom na to povolenie. Čo si o tom myslíte? Nebolo by najlepším (najutilitárskejším) riešením postupovať ako Austrália?
Nečítal som rozhovor, ale ako chápem názory Petra Singera, tak mal zrejme na mysli, že máme pomáhať aj ľuďom mimo Európy aspoň tak, ako pomáhame tým, čo sa sem doplavia, nie že by sme mali obmedziť pomoc tým, čo sú už tu. To sedí s tým, čo hovorí väčšina ľudí pracujúcich s imigrantmi na Sicílii – verejnosť hovorí o probléme ľudí, ktorí sem prišli, ale v ďalších štátoch prebieha kolosálna humanitárna katastrofa a oveľa viac ľudí umiera napríklad po ceste cez Saharu ako v Stredozemnom mori, ale o tom až tak nehovoríme, lebo to nemáme v televíznych správach. Problém austrálskeho prístupu je v tom, že akokoľvek sú dobré dlhodobé úmysly, tak krátkodobo spôsobuje, že na mori umiera viac ľudí. Ich spôsob internácie zachytených migrantov je zároveň na úrovni toho absolútne najhoršieho, čo by sme v Európe tolerovali (gigantické ghetá na ostrovoch mimo civilizácie). Určite sa teda dá vždy skúmať, od koho by sme sa čo mohli naučiť, ale celkovo je podľa mňa cena, za ktorú Austrália svoju politiku presadzuje – utrpenie väčšieho množstva ľudí – priveľká.
Tomáš Bella
Petr H.
Dobrý den. Jakou vidíte šanci v Evropě uspět u člověka, který přišel z velmi odlišného kulturního prostředí, jakým asi střední Afrika bude? Co myslíte, že mohou tito lidé dělat, aby našli v cynické, ateistické, konkurenční společnosti založené na vzdělání a výkonu uplatnění a nebylo to pro ně frustrující, nevytvářela se gheta? Myslíte, že se imigranti, se kterými jste osobně mluvil, mohou -dokážou integrovat a cítit součástí přijímající společnosti? Jde mi o takový ten "denní chleba", bez emocí už, a to v příštích 20, 30, 40, 50 letech jejich života?
Neviem. Z dvoch najväčších skupín migrantov - Sýrčania a ľudia zo subsaharskej Afriky - by som sa o tú prvú veľmi nebál. Sýrčania, ktorí sem prichádzajú, sú väčšinou zo strednej triedy, vzdelanejší a majú oveľa viac informácií o tom, do čoho idú. Afričania budú mať v priemere určite oveľa väčší problém a miera pomoci, ktorú budu potrebovať, bude veľmi rôzna - asi ako keby sme hovorili o integrácií chudobných z východoslovenských segregovaných osád do bežného života v Londýne. Riziko, že mnohí skončia v ghetách bez práce, je obrovské, ale zároveň vieme, že to nie je nevyhnutnosť - vieme, že prístup, aký malo k imigrantom Francúzsko, vedie k ghetám oveľa častejšie ako povedzme švédsky spôsob práce s migrantami. V prvom momente je teda najmä na nás, ktorý prístup budeme replikovať a do ktorého budeme ochotní investovať. Aj ľudia z poslednej africkej dediny sú stále ľudia, cítia to, čo my, majú rovnaké túžby po bezpečí či ľudských vzťahoch, ako my, a ak dostanú na začiatku pomoc, percento "nezaraditeľných" nemusí byť nakoniec vôbec vyššie, ako trebárs percento asociálnych Čechov.
Tomáš Bella
Magda
Není příklad uprchlíka z reportáže, který od mládí dřel a pak jako nevlastní dítě nedostal půdu, typickou ukázkou ekonomického uprchlictví? Nedalo by se to vyřešit nějak v rámci Afriky? Nemám nic proti přijetí pár tisícovek, milionů uprchlíků, ale jejich příliv bude sílit a Evropa není nafukovací.
Áno, je to ekonomický migrant a keby nebol neplnoletý, tak by sa ho Európa pokúšala zrejme vrátiť naspäť do vlasti. Ani najväčší aktivisti za imigrantov nevravia, že máme prijať všetkých, vravia napríklad, že by procedúra, v ktorej rozhodneme, či ich prijmeme alebo vrátime, mala naozaj trvať 3 mesiace ako stanovuje zákon a nie 3 roky.
Tomáš Bella
Magda Madlova
Zajímalo by mě, kdo vaši cestu platil. Redakce?
Áno, platila to kompletne redakcia Denníka N.
Tomáš Bella
Elena
Čo si myslíte, že by pomohlo na zmiernenie súčasnej hystérie proti prijatiu pár stovák utečencov? Zdá sa, že väčšina politikov sa tejto témy bojí alebo z nej priamo ťaží politický kapitál, prípadne nemajú taký dosah alebo presvedčivosť pre verejnosť. Niektoré médiá, predovšetkým v Česku, prikladajú pod kotlom. A čas sám o sebe zrejme rany nezahojí, keďže na jeseň sú zrejme znova v hre povinné kvóty.
Neexistuje asi žiadne veľké opatrenie, ktoré by zrazu zlepšilo situáciu. Existuje veľa malých vecí, ktorými sa dá meniť názor ľudí po jednom: keď ich deťom dovedú do školy na debatu deti utečencov a oni zistia, že sa hrávajú v mobiloch rovnaké hry, keď strávite hodinu debatou s bývalým utečencom, zistíte, že je rovnaký človek ako vy a potom o tom budete rozprávať kamarátom. Utečencov tu reálne ešte v podstate vôbec nemáme, takže náš strach je strachom z neznámeho a odstraňovať sa dá len tým, že sa s nimi budeme zoznamovať – som ale veľmi skeptický k tomu, nakoľko to dokážu zabezpečiť médiá, určite by bolo dobré, keby nešírili paniku, ale pozitívny názor sa dá šíriť hlavne osobnými stretnutiami.
Tomáš Bella
S.
Zdravím Tomáš. V čom je podľa teba chybná austrálska imigračná politika, kde ekonomických migrantov umiestňujú v zberných táboroch mimo územia Austrálie, riešia tam aj prípadný imigračný proces a prečo by tento spôsob riešenia (napr. vysunuté zberné tábory v sev. Afrike) nemohol byť aplikovaný aj v EU/Schengen-e?
Nechcem predstierať žiadnu bližšiu znalosť austrálskej imigračnej politiky, ale väčšina reportov hovorí, že podmienky pre imigrantov sú tam rádovo horšie, ako všade inde vo vyspelom svete: v detenčných táboroch je množstvo násilia, umiestňujú tam do nebezpečných podmienok aj deti, atď http://static.guim.co.uk/ni/1425873116713/Mendez-report.pdf Toto sú tábory, kde sa dostanú ľudia až po tom, ako ich zadržia pri pokuse o vstup do krajiny a podľa mňa správať sa k ľuďom takmer rovnako kruto, ako v ich domovských krajinách, s nádejou, že potom prestanú chodiť, skrátka nemôže byť v civilizovanom štáte oficiálna politika. Návrh posudzovať žiadosti o azyl v EÚ ešte v Afrike je niečo úplne iné – tu ide o to, aby sa migranti ušetrili pred nebezpečnou cestou cez Stredozemné more a zaoberali sme sa nimi ešte PREDTÝM, ako dorazia. Na prvé počutie to znie, že by to mohlo situáciu zlepšiť, ale netrúfam si veštiť, či je to naozaj realizovateľné a aké ďalšie problémy by to mohlo priniesť. Neviem, nakoľko je to v krajinách ako Líbya, kde v podstate už nemá vláda ani kontrolu nad územím, vôbec realizovateľné a či tam napríklad máme niekoho, s kým sa bude dať na takýchto táboroch dohodnúť.
Tomáš Bella
Lukáš Ř.
Dobrý den, jak si vysvětlujete relativně převažující negativní náladu v otázce imigrantů u nás v České republice (pokud tedy alespoň trochu víte, jak to u nás vypadá). Mohou za to i média? Jak je na tom ČR v porovnání se Slovenskou republikou?
Myslím, že situácia v Česku a na Slovensku je veľmi podobná. Ako som písal vyššie, médiá majú šancu vytvárať názory a predsudky tam, kde ľudia nemajú iný priamy zdroj informácií – keď nikdy v živote žiadneho živého utečenca nestretli. Som presvedčený, že aj veľa slušných a v jadre dobrých ľudí je dnes proti utečencom, lebo celý ich horizont vyplnil populistický alarmistický krik niektorých politikov a médií, ale títo ľudia by zmenili názor, keby sa tým ľuďom očakávajúcim od nás pomoc prvýkrát pozreli do očí.
Tomáš Bella
Milos
Nechtěnci jsou obrovské zdravotní (TBC, ebola) a bezpečnostní riziko (islám, terorismus), spolu s rizikem zatížení sociálních systémů v EU. Pokud EU doposud nezačlenila Romy ani islamisty, a to ani za investování miliardových částek, jak se to asi podaří s touto vlnou imigrantů ? Jak je možné, že politici nerespektují názor drtivé většiny voličů?
"Obrovské zdravotné riziko" je podľa mňa nezmysel, v dlhšej slovenskej verzii textu o tomto podrobne píšem. https://dennikn.sk/197885/ako-zo-mna-utecenci-za-tyzden-spravili-radikala/ Predtým, ako vám dovolia vôbec vystúpiť z lode, prechádzate zdravotnou kontrolou, po vystúpení ďalšími troma. Ebola má inkubačnú dobu maximálne tri týždne a za ten čas sa žiaden imigrant ani pri najlepšej vôli z krajín postihnutých ebolou do Európy nedopraví. Oveľa, oveľa väčším rizikom sú všetci európski turisti, čo cestujú lietadlom do Afriky a na letisku ich po návrate nikto nevyšetruje. S bezpečnostným rizikom je to podobne ako s tým zdravotným, ale to asi v takomto krátkom texte nedokážem vysvetliť. Ako je možné, že politici nerešpektujú prianie voličov – podľa mňa ho práveže rešpektujú a preto sú stredoeurópske krajiny tak extrémne nepriateľské voči cudzincom, dávajú tak málo azylov a celkovo robia všetko preto, aby sem cudzinci ani nezačali chodiť. Ja by som bol rád, keby politici priania voličov, ktorí sú informovaní asi na úrovni „utečenci donesú ebolu“ práveže rešpektovali trochu menej a snažili sa im vysvetliť, aká je realita, ak voliči pri svojich úvahách vychádzajú z očividne nesprávnych faktov.
Tomáš Bella
petr
Dobrý den, neobáváte se, že neřešení uprchlické krize ze strany EU povede k vzestupu extrémistických stran? Lidem je předkládána idea, že se mají asimilovat s imigranty a přijmout i jejich odlišnou kulturu. To ale velké množství lidí odmítá a pokud nebudou mít jinou šanci, budou ve volbách volit strany, které imigraci vyřeší velmi jednoduše. Tím však bude ohrožena demokracie v Evropě. Současný stav s imigrací je však neudržitelný.
Vzostup extrémistických strán je určite riziko a preto určite aj mnohí politici, ktorí v podstate proti migrantom nič nemajú (napokon, ich vlastnú prácu neohrozujú) rozprávajú o nich negatívne. Z dejín si pamätáme ale len politikov a štátnikov, ktorí práve v ťažkých situáciách dokázali povedať ľuďom pravdu, aj keď sa im nepáčila, a presvedčiť ich aj o nutnosti nepríjemných krokov aj s rizikom, že nedokážu presvedčiť všetkých. Utečenecká kríza je veľký problém, ale nie je to väčší problém, ako napríklad vojny, ktoré sme tu mali, a práve v takýchto krízach zistíme, či tu máme nejakých skutočných štátnikov, ktorí dokážu aj to riziko odchodu voličov k extrémistom ustáť, alebo len politikov, ktorí sa názorovo potácajú len od jedného prieskumu preferencií k druhému.
Tomáš Bella
Kateřina
Pane Bello, jak lze uprchlíkům pomoci? Přivezli jsme hromadu oblečení do azylového střediska v Kostelci nad Orlicí, ale prý to nemohou přijmout.
Vďaka za zatiaľ najpríjemnejšiu otázku :) Na Slovensku je špeciálna iniciatíva ktopomoze.sk, kde sa hlásia ľudia a uvádzajú, ako môžu imigrantom pomôcť. O podobnej v Česku zatiaľ neviem, ale ak ma niekto upozorní, rád to sem doplním. Odporúčam Vám vybrať si neziskovku, ktorej dôverujete, a spýtať sa priamo ich. Ja dôverujem napríklad Lekárom bez hraníc alebo Človeku v ohrození, ale sú určite desiatky ďalších dôveryhodných. Ak by ste chceli darovať peniaze a urobiť to čo najefektívnejšie, tak táto organizácia robí veľmi podrobnú analýzu toho, ako veľmi pomôže jedna vaša koruna, ak ju darujete rôznym organizáciám, čiže ktorákoľvek z tohoto zoznamu nebude chybou http://www.givewell.org/charities/top-charities Toto je všetko rozvojová pomoc, teda "pomáhame, aby k nám nemuseli chodiť".
Tomáš Bella
TZ
Dobrý den, jak se díváte na značně odlišné zprávy o situaci v táborech? Například europoslanec Zdechovský tvrdí, že většina z nich nejsou uprchlíci, ale ekonomičtí migranti, kterým ve vlasti nic vážného nehrozí: http://www.ceskatelevize.cz/ct24/domaci/1559340-europoslanec-objel-uprchlicke-tabory-neutikaji-pred-valkou-rika
Bol som dokonca v tom istom tábore a s takýmito správami (samozrejme aj s mojou) je viac problémov, napríklad: 1. Pustia vás tam len keď je tábor takmer prázdny, teda sa čudujete, aké dobré sú podmienky - v skutočnosti budú na druhý deň už hrozné, lebo dovezú ďalších 300 ľudí 2. Ste tam hodinu alebo dve a máte obrovský bias vo výbere respondentov, ku ktorým sa dostanete: určite tí, ktorí prešli naozajstnými traumami, sa nebudú chcieť rozprávať s niekým v obleku, kto sa tam práve objavil s delegáciou policajtov a tlmočníkov. 3. Je to prvý záchytný tábor, teda áno, určite sú tam aj ľudia, ktorí nemajú právo na azyl - na to ten tábor predsa je, aby sa to posúdilo a aby sa potom vyhostili, ak treba. Netrúfam si povedať, koľko % ľudí sú ekonomickí migranti (treba si ale asi v mojom texte pozrieť, čo si o pojme "ekonomickí migranti" myslím), ale metodologicky by sa to určite malo zisťovať pre skupinu pol milióna migrantov inak, ako že sa jeden poslanec bez znalosti reči, kultúry a kontextu v jednom tábore opýta desiatich ľudí.
Tomáš Bella
Petr
Dobrý den, chci se zeptat - jak si myslíte, že se situace vyvine? Do Evropy chodí uprchlíci z různých zemí, někde jsou to především muži, jinde spíš rodiny. Velká část z nich se chce vrátit domů, jiní ale nechtějí a hledají tu štěstí, které ale pravděpodobně nepřijde. Co se musí udělat, aby se situace zlepšila? Zásah EU a NATO v postižených oblastech? Vrátí se pak domů i ti přistěhovalci, kteří budou v našich zemích žít třeba i deset let? A zvládnou vůbec státy jako Česko a Slovensko jejich integraci, když doposud se dost lopotí s integrací Romů (jinde je ta integrace úspěšnější)? Nepřijde vám, že EU dělá hodně, ale pořád to není dost? Proč působí tak nerozhodně? Není celá tato "kauza" hlavně mediální fiasko, kdy média straší lidi a ona ani politici nedokážou vše občanům vysvětlit, což vede k podpoře nácků...? Vlastně nevím, jestli mi dokážete jednoduše odpovědět. :-) I tak díky. Deník N mám rád a podporuji ho.
Vďaka za otázky, ale určite nedokážem na tomto fóre na všetko odpovedať :) Myslím, že čo sa musí zmeniť je postoj verejnosti. Musíme pochopiť, že sa pozeráme na kolosálnu humanitárnu katastrofu, musíme pocítiť, ako tí ľudia naozaj trpia. Musíme rozumieť, že o 10 rokov sa budeme čudovať tomu, čo sme dovolili, ako sa teraz čudujeme tomu, že sme nič neurobili počas genocídy v Rwande. Keď sa toto udeje a keď ľudia začnú aktívne sami pomáhať a vyžadovať to od politikov a prestať vo veľkom tolerovať politikov, ktorí len strašia, tak potom sme schopní tento problém vyriešiť - sme bohatá krajina a bohatý kontinent a stále riešime len malý zlomok počtu utečencov v porovnaní s oveľa chudobnejšími krajinami. Čiže keď sa rozhodneme, že je to naozaj problém a že sme schopní obetovať malú trošku konfortu, aby sme zabránili utrpeniu iných ľudí, technické riešenia už určite nájdeme.
Tomáš Bella
Pavel
Dobrý den. Jak je z textu Vaší reportáže patrné, chlapec Musa Vám přirostl k srdci. Nezvažujete, že byste mu pomohl a umístil jej, když ne do vlastní rodiny, tak do některé v okruhu vašeho příbuzenstva?
Musa sa má teraz dobre, je v dobrom malom tábore a je neplnoletý, takže chodí do školy, učí sa jazyk, má okolo seba profesionálov, ktorí s ním plánujú jeho budúcnosť a pomáhajú mu. A chcel by zostať v Taliansku. Ale áno, dúfam, že nejakým spôsobom budem môcť aj priamo pomôcť ľuďom, ktorí sa dostanú na Slovensko.
Tomáš Bella
Marek
Ačkoli chápu touhu pomoci každému jednotlivci, není přijímání migrantů (tedy těch odvážnějších, dobrodružnějších, aktivnějších) vlastně medvědí službou pro jejich země původu a potažmo pro všechny ty, kdo tam zůstali?
Toto je večná debata, kto viac profituje z migrácie, a existujú na to protichodné štúdie, ale je to podľa mňa debata akademická. Ak niekomu padajú na hlavu bomby alebo sa bojí, že ho sused zabije, lebo je z iného kmeňa, tak len on sám by sa mal rozhodnúť, či zostane alebo ujde, nemá zmysel snažiť sa filozofovať za neho (a pri naozajstných utečencoch nehrá veľkú rolu, či sú odvážni alebo aktívni, jednoducho buď vašu ulicu bombardujú alebo nie).
Tomáš Bella
Petr
Dobrý den, uvádíte, že utečenecká krize není horší než válka a že skuteční politici se dokáží s extrémisty vypořádat. Zapomínáte však na to, že lidé v ČR nebo na Slovensku nechtějí, aby zde žilo 10 % muslimů nebo černochů z Afriky. Pokud EU zvolí nějaké řešení, např. tábory mimo Evropu, efektivní vracení ekonomických uprchlíků, azyl na dobu určitou a jiné opatření - např. uvádění statistik, kolik lidí bylo vráceno do země původu, bude podpora pomoci uprchlíkům daleko vyšší.
Asi máte pravdu. Ale "ľudia dnes hovoria", že by nechceli žiť niekde, kde je 10 % moslimov alebo černochov, ale keby ste im ponúkli dobrú prácu a bývanie v Londýne, tak by to mnohí brali. V Londýne je 40 % cudzincov a nebelochov. Jednoducho veľa ľudí vôbec zatiaľ nevie, o čom vlastne hovoríme, a je to určite v mnohom chyba médií aj politikov, že to nedokážu lepšie vysvetliť.
Tomáš Bella
Zdenek
Dobry den, myslite si, ze ti lide maji snahu se integrovat do nasi spolecnosti, nebo chteji pouze cerpat z vydobytku nasi spolecnosti a zanechaji si sve puvodni mysleni? Nedavno byl rozhovor s Jacquesem Rupnikem, ktery rikal, ze kdyz hraje fotbalovy zapas Francie proti Alzirsku, tak i 3. generace imigrantu vasnive fandi Alzirsku proti Francii. Dusi jsou to porad cizinci. Neintegrovali se, nevnimaji sami sebe jako Francouze. Nevznikne tu stejny problem jako v 90. letech v Jugoslavii?
Hovoríme o stovkách tisícoch ľudí a ťažko sa dá zhrnúť, ako "oni" myslia - zrejme každý inak. Mám ale pár kamarátov, ktorí pochádzajú z Košíc a hoci už roky, aj dve generácie, žijú v Bratislave, stále fandia Košiciam a napriek tomu dokážu inak v spoločnosti celkom dobre fungovať :)
Tomáš Bella
Jitka
Dobry den. Nemyslite si, ze lide, kteri k nam prichazeji, se chovaji jako "DAV" - to znamena, ze jejich vlastni uvaha nad tim, zda neodejit z domoviny, je posilena tim, ze "vetsina, ktera muze, odchazi"? Tim padem, nemyslite si, ze hysterií, která se v Evrope zveda, jen vyrobime radikaly z lidi, kteri vlastne ani nevedeli, do ceho jdou, ale kdyz zacnou byt zoufali, nemaji co ztratit? Jedine, jak se prosadit, muze byt to, ze se jich bude okoli bat. Zaznamenal jste takove tendence pri sve zkusenosti?
Nemám žiadnu reprezentatívnu vzorku, ale z ľudí, ktorých som stretol, úplne každý prišiel sám, vzhľadom na problematickosť celej cesty je podľa mňa skôr ojedinelé, aby niekoho ďalšieho zo skupiny poznali, keď sem dorazia. V momente, keď sú v tábore, tak si, samozrejme, začnú vytvárať väzby na ďalších ľudí z rovnakého regiónu a tu je určite veľké riziko, o ktorom hovoríte - preto potrebujeme, aby boli títo ľudia čo najkratšie zavretí v táboroch v hrozných podmienkach, kde si žiadnu dobrú predstavu o Európe nemôžu vytvoriť, a čo najskôr integrovaní, aby stretávali miestnych ľudí a začali vnímať naše hodnoty a náš spôsob života. Oni sú v prvom momente k nám naladení strašne pozitívne, lebo "my" európania sme im práve zachránili život, táto emócia sa ale musí nejako uchopiť a musíme ju využiť, nie aby sme ich niekam zavreli a tam aby sa mohli 3 roky len sťažovať na to, že sme im zakázali pracovať.
Tomáš Bella
TomášL
Píšete, že neexistují statistiky (z ideologických důvodů) - co říkáte na Sarazina a knihu "Německo páchá sebevraždu"?
Neviem, nečítal som.
Tomáš Bella
mr. Constantine
Osobně vidím hlavní problém uprchlíků v tom, že do Evropy přicházejí s nereálnou vizí o tom co je tu čeká. Evropu resp. euroamerickou kulturu znají jen z televize, kde je vše pozitivnější a náš zdejší život tak vypadá velice komfortně. Když sem dorazí a zjistí, že i zde existují stres, existenční starosti apod., dochází k deziluzi a výsledkem jsou radikálové, co např. zapalují auta v Paříži, nebo mlátí "bílé" děti v Belgii. Jsou jejich představy skutečně tak odlišné od reality? V co vlastně věří, že je tu čeká? Začalo se už v táborech pracovat na tom, jak je seznámit s realitou? Není chybou, že po příjezdu do Evropy se seznámí nejdříve s tou lepší stránkou - vše zadarmo, humanitární pracovníci, co se jim snaží pomoci apod. A potom vyjdou na ulici a jsou zanecháni na pospas exekutorský mafiím, neschopným úřadům apod. Řeší tohle někdo?
Určite sú skupiny, ktoré sú obeťou prevádzačov a ktorých dokonca niekto motivoval, aby odišli, pretože v Európe ich čaká sladký život. Určite by Európa mohla urobiť viac, aby priamo v krajinách ich pôvodu ľuďom vysvetlila, aká je realita. Môj pocit ale je, že toto je menšina. Najväčšou skupinou migrantov sú Sýrčania a tí vedia, ako sa v Európe žije: približne tak, ako v Sýrii pred 10 rokmi, kým tam nezačala vojna. Bola to normálna civilizovaná krajina, ale keď vám bomby padajú na hlavu, tak jednoducho utekáte a oni nie sú v Európe preto, že by príliš pozerali naše televízne seriály, ale preto, že to je najbližšie bezpečné územie. Nakoniec, nesúhlasím, že by po príchode videli to najlepšie z Európy - naopak, tie tábory sú veľmi bezútešné, depresívne, tým, že nesmú pracovať, im berieme základný zmysel, o ktorý by mohli oprieť svoj život. Keby sme práve túto časť procesu zlepšili a skrátili, mali by neskôr oveľa menšie problémy. ---------------------------------------------------------------------------- Ďakujem všetkým za zaujímavé otázky, želám pekný deň.
Tomáš Bella

Tento článek máteje zdarma. Když si předplatíte HN, budete moci číst všechny naše články nejen na vašem aktuálním připojení. Vaše předplatné brzy skončí. Předplaťte si HN a můžete i nadále číst všechny naše články. Nyní první 2 měsíce jen za 40 Kč.

  • Veškerý obsah HN.cz
  • Možnost kdykoliv zrušit
  • Odemykejte obsah pro přátele
  • Ukládejte si články na později
  • Všechny články v audioverzi + playlist